Pre daňovú účinnosť uplatnených výdavkov na právne služby nepostačuje predloženie účtovníctva, faktúr a zmluvy o poskytovaných právnych službách, ale je potrebné preukázať konkrétne právne služby a ich vecnú súvislosť s dosahovanými príjmami daňového subjektu, inak správca dane môže konštatovať, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.

Správca danie nie je povinný preukazovať odlišný skutkový stav, postačuje spochybniť skutkový stav tvrdený daňovým subjektom. Podnikateľ preto vo vlastnom záujme musí získavať dôkazné prostriedky aj nad rámec bežných podnikateľských potrieb na účely overenia pravdivosti svojich tvrdení a unesení dôkazného bremena.

Ochrana dôvernosti vzťahu advokáta a klienta nezbavuje daňový subjekt povinnosti uniesť daňové bremeno a neznamená, že výdavky vynaložené na právne služby sú bez ďalšieho daňovo uznateľné [44]. Daňový subjekt je povinný poskytnúť takú mieru konkretizácie prijatých plnení (právnych služieb), ktorá umožní posúdenie existencie, rozsahu a ekonomickej relevancie poskytovaných právnych služieb vo vzťahu k podnikateľskej činnosti.